Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí

Profesor Ferdinand Uličný patrí ku generácií slovenských historikov a archivárov, ktorí svojím dielom podstatným spôsobom formovali slovenskú historiografiu, osobitne medievistiku. Ťažisko jeho doterajších výskumov spočíva predovšetkým v problematike osídlenia na území východného Slovenska, kde topografickou metódou podrobne spracoval sídliskový obraz na území Šarišskej, Užskej a napokon aj Zemplínskej župy. Ešte predtým sa venoval aj osídleniu Liptovskej župy, teda regiónu, z ktorého pochádza. V tomto zmysle patria teda výsledky Uličného výskumov k tomu najtrvácnejšiemu, čím momentálne slovenská medievistika (osobitne humánna historická geografia) môže disponovať pre ďalšie špecializované výskumy. Vo svojej najnovšej knihe sa prof. Ferdinand Uličný podujal spracovať syntézu o slovenských stredovekých dejinách, s chronologickým vymedzením 11. až 13. storočím (miestami s presahom aj za tieto chronologické medzníky). Monografia sa skladá z dvanástich častí (hlavných kapitol), ktoré sú ešte ďalej členené na kapitoly (podkapitoly): V prvej časti autor sumarizuje staršie názory na slovenské dejiny a sám sa pokúša o ich definíciu; v druhej kapitole definuje Slovensko ako špecifickú oblasť v Uhorskom kráľovstve; tretia kapitola predstavuje cirkevné inštitúcie; štvrtá kapitola charakter osídlenia; piata pojednáva o etnickom vývoji Slovákoch; ďalšie časti už predstavujú sociálnu štruktúru uhorskej spoločnosti – poddaných, duchovenstvo, šľachtu, meštianstvo a iné sociálne skupiny obyvateľstva, napokon v jedenástej časti autor definuje spoločenský systém v krajine ako stavovský a v poslednej, dvanástej, časti sa venuje vzdelanosti a kultúre v Uhorskom kráľovstve a na našom území v sledovanom období. Kniha nepochybne vychádza z autorovho originálneho výskumu, sumarizujúc pritom aj svoje staršie čiastkové výskumy. Opiera sa najmä o pôvodné historické pramene, zväčša publikované v kritických edíciách Slovenský diplomatár I., II. (autor Richard Marsina). Zastúpená je aj odborná literatúra. Rešpektovanie obsahového hľadiska, tak ako ho autor predstavuje čitateľovi názvom svojej práce, úzko súvisí so zvolenou metodológiou, z ktorej vyplýva, že viac ako vlastné dejiny Slovenska (slovenské dejiny) v sledovanom období tu ide o predstavenie špecifických problémov dejín tohto obdobia, čo je samo o sebe veľmi prínosné. Autor si zvolil pre spracovanie svojej monografie v slovenskej historiografii netradičný spôsob, keď zvolenú tému skúmal metódou štrukturálnej analýzy. Neskúmal teda dejiny Slovenska chronologicky, ale podľa zvolenej štruktúry, pričom vychádzal zo sociálneho charakteru stredovekej uhorskej spoločnosti. Ide o netradičný, no obohacujúci pohľad.